Tretiu časť článku o našom nedávnom víťazstve v prípade dlžnej mzdy a náhrady mzdy uzatvárame rozhovorom s Jakubom. Zatiaľ čo v predošlých dvoch častiach sme sa venovali vývoju problému až po jeho úspešné ukončenie a všeobecnejším témam týkajúcim sa zákona a našej kolektívnej moci, teraz sme sa zamerali na to, ako sa na celú vec pozeral Jakub.

Prečo si sa rozhodol riešiť problém v práci s naším zväzom?

Zväz Priama akcia poznám už minimálne päť rokov a vždy som ho podporoval, pretože sympatizujem s jeho aktivitami. Verím, že vzájomná pomoc a solidarita je to, čo môže pomôcť ľuďom v boji proti neprávostiam vznikajúcim v dnešnom systéme. Ďalším dôvodom, prečo som problém riešil s PA, bolo, že riešiť čokoľvek so šéfkou bolo na dlhé lakte aj vtedy, keď tvrdila, že je ochotná danú vec riešiť. Vedel som, že sám nič nedosiahnem, a tak som sa radšej nakontaktoval na PA.

Mnohým ľuďom sa môže zdať zvláštne alebo až podozrivé, že si problém neriešil súdnou cestou. Stretol si sa v svojom okolí s takým názorom aj ty? Čo si o tom myslíš?

O probléme s bistrom som ľuďom v mojom okolí veľmi nehovoril a tým, čo o ňom vedeli, som vopred vysvetlil, prečo je podľa mňa lepšie riešiť ho radšej s Priamou akciou ako súdnou cestou, a zároveň aké sú nevýhody riešenia súdnou cestou. Primárne je to čas, ktorým sa spor naťahuje, a nervy okolo toho. Obzvlášť so zreteľom na slovenské súdnictvo.

Jednou z našich podmienok bolo, že budeš aktívny a že nebudeme robiť veci za teba. Vedel by si povedať, či bol nejaký rozdiel medzi tvojou predstavou o vlastnej aktivite na začiatku a tým, čo všetko to nakoniec zahŕňalo napríklad z hľadiska času a potreby reagovať na vývoj problému?

Keďže viem, ako funguje riešenie sporov s PA, rozdiel medzi mojou predstavou a realitou nebol. Samozrejme, prípravy na spor a riešenie detailov nie sú záležitosti, že poviem info a nestarám sa, takže zaberajú dosť času a vyžadujú veľa detailnej práce a trpezlivosti. Keď však chceme niečo v spoločnosti dosiahnuť, musíme na tom SPOLOČNE pracovať. :)

Čo pre teba bolo počas riešenia problému najťažšie?

Najťažšia bola časová spotreba týchto aktivít. Nebol to síce nejaký extrém, no vzhľadom na to, že takmer každý deň mám program a povinnosti od rána do večera, bolo niekedy celkom náročné do toho napasovať aj riešenie aktivít ohľadom sporu.

Aký si mal pocit z toho, že žiadaš peniaze za hodiny, ktoré si neodrobil?

Spočiatku som to ani neplánoval žiadať, ale keď som zistil od ľudí z Priamej akcie, že je to možné (a má to oporu aj v zákone), tak som pristúpil aj na túto možnosť. Pocitovo mi to bolo najskôr zvláštne, potom som si však spomenul na šéfkinu vetu, že ona mi bude určovať, koľko odrobím, čo mi prišlo už vtedy z jej strany ako slušný odrb.

Ako si prežíval spoločné odovzdanie listu s požiadavkou v bistre? Čo bolo pre teba povzbudzujúce alebo naopak stresujúce?

Nervozita tam samozrejme bola, ale neviem, prečo by som sa mal báť žiadať to, čo mi právom patrí. Povzbudzujúcim momentom bola podpora od ľudí, ktorí prišli so mnou odovzdať list s požiadavkami. Veľmi si to vážim a potešilo ma, že ľudia vedia prejaviť solidaritu a nezatvárajú sa iba do svojho sveta egoizmu. Ďalším pozitívnym momentom bolo, že som sa opäť videl s kolegami. :)

Stresujúcim momentom okrem odovzdávky ako takej bolo odovzdanie listu prevádzkarke, s ktorou mám tiež dobré vzťahy a nechcel som, aby to brala ako útok voči jej osobe. Na druhej strane verím, že pochopila, o čo išlo.

Vieme, že majiteľka v istom momente zvolila typickú taktiku zamestnávateľov: začala zastrašovať a vyhrážať sa trestným oznámením, čo je vždy nepríjemné. Ako si to vnímal ty? Čo by si v tejto situácii poradil ostatným?

Nebolo mi to príjemné, ale očakával som to. Podávanie trestných oznámení je častá taktika zamestnávateľov v sporoch s PA. Z toho, čo viem, išlo vždy o výmysly, ktoré nemali nijaké opodstatnenie. V mojom prípade to platilo dvojnásobne, keďže kampaň sa ešte ani nezačala. Šéfka napriek vyhrážkam nakoniec žiadne trestné oznámenie nepodala.

Ostatným by som poradil, aby sa nebáli, pretože pokiaľ žiadajú to, čo im patrí, určite nekonajú protizákonne.

Ako si zareagoval, keď ti šéfka poslala viac peňazí, ako si žiadal (resp. čo si si o tom pomyslel)?

Avizovala to už vo svojom poslednom maili. Prekvapilo ma to, no uveril som, až keď mi tá suma prišla na účet. Lenže mne nešlo o to, aby som zarobil na bistre (kde, mimochodom, stále robia kolegovia, ktorých mám rád, a nechcel som a ani nechcem, aby to malo na nich akýkoľvek negatívny dopad), a tak som jej „prebytok“ hneď vrátil.

A ako si teda vnímal to, že ti poslala viac?

Tvárila sa, že z jej strany ide o prejav láskavosti a štedrosti, avšak v kontexte celého mailu som mal pocit, akoby ma postavila do pozície chudáčika, ktorý „nemá ani na kabát“. Nie som prípad pre charitu. Žiadal som len, čo mi patrilo.

Čo by si poradil niekomu s podobným problémom?

Nielen niekomu s podobným problémom, ale každému, kto má alebo mal problémy v práci, by som poradil, aby to riešil a aby neakceptoval nespravodlivosť od šéfov či vedenia. V gastre, ale aj v iných odvetviach by mali byť zamestnanci na prvom mieste, pretože oni šéfom tvoria zisk. Nech si zvykajú, že si nemôžu dovoľovať a robiť so zamestnancami, čo sa im zachce.

Ďakujeme Jakubovi za rozhovor.

PROBLÉMY V PRÁCI?

Ak máš ty alebo niekto v tvojom okolí problém v práci, ktorý chceš riešiť, prípadne ak sa chceš aktívne podieľať na našej činnosti, ozvi sa nám na niektorý z našich kontaktov tu: https://www.priamaakcia.sk/kategoria/o-nas-kontakt/.