V nasledujúcom texte prinášame skúsenosť člena Priamej akcie, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu (vymysleného) závažného porušenia pracovnej disciplíny. Rozhodol sa konať, aby dosiahol svoje požiadavky. Tento prípad bol trocha odlišný od problému, ktorý mal s výpoveďou iný člen PA, lebo nebol vedený dostatočne kolektívne. Je písaný čiastočne formou denníka a autentickejšie približuje, čo prežíva človek pod psychickým nátlakom na pracovisku.
V septembri som nastúpil do svojho prvého zamestnania po vysokej škole, do súkromnej školy. Prvé mesiace boli plné vyčerpávajúcej práce aj doma vo voľnom čase, keď som si robil prípravy na vyučovanie na ďalší deň.
Prvá vypätejšia chvíľa nastala v období polročných vysvedčení. Kvôli prieťahom na strane ministerstva prišli vysvedčenia neskoro a ja som bol nútený zostať v práci nadčas (samozrejme neplatený). To sa mi nepáčilo a po zástupkyni som odkázal šéfke, že nehodlám zostávať v robote dlhšie a vysvedčenia dokončím zajtra (v deň ich odovzdávania). Bol som dosť nahnevaný, lebo som sa celé mesiace denne po práci pripravoval na vyučovanie, a teraz ešte toto... Po diskusii so šéfkou som vysvedčenia nakoniec dokončil v daný deň, no mojím zámerom bolo skôr využiť chvíľu, keď ma naozaj potrebovali, a vyjadriť nespokojnosť a frustráciu.
Začiatok vážnejších problémov
24. jún
Som nasratý. Šéfka mi oznámila, že mi berie odmeny z ďalšej výplaty. Dôvody sú tri: nedodržanie termínu pre napísanie hodnotiacich správ žiakov (neakceptovala, že žiaci sa nedajú hodnotiť pred napísaním koncoročnej písomky), nedodržanie projektov s mojou triedou (jeden zastavila sama, lebo sa jej nepáčil, druhý bez môjho vedomia presunuli na kolegyňu) a nedodanie známok na rodičovské združenie (lož, známky boli).
Celé mi to oznámila až po tom, ako som jej povedal, že nemienim zlepšiť známky žiakom, pri ktorých to žiadala. Nepáčilo sa jej ani, že som bol týždeň práceneschopný.
Povedal som jej teda, že do konca mesiaca si premyslím, či zostávam, alebo idem preč. Zjavne to čakala, lebo okamžite zareagovala, že „OK“. Myslím, že ma chcú vyhodiť – na internetových portáloch ponúkajúcich prácu sa už minulý týždeň objavilo voľné miesto učiteľa na moju pozíciu.
O svojej situácii som informoval každého kolegu a aj kuchára a vrátničku. Reakcie boli rôzne. Nijaký náznak kolektívneho odporu som nezaregistroval ani nečakal. Jedna kolegyňa však spomenula, že presne takto vydrbali s týpkom, ktorého som nahradil. Bossing zažila aj ďalšia učiteľka, ktorá potom sama odišla. Takže si myslím, že ide o začiatok budúceho tlaku voči mne.
Pri včerajšom rozhovore na moju otázku, koľko mi zoberie z prémií, majiteľka ani nemala nachystanú odpoveď. Nevedela, aké vysoké mám prémie, ale chce ich celé. Na otázku, na ako dlho to platí, odpovedala: „Na tento mesiac, a potom uvidíme.“ Takže namiesto zvýšenia výplaty od septembra mi odjebali prémie.
Zatiaľ premýšľam tak, že mám 3 možnosti:
- výpoveď,
- zostať, sklopiť uši a poslúchať,
- zostať a skúsiť niečo kolektívnejšie.
Uvidíme ako bude zajtra a ďalšie dni, keď sa vyspím. Možno to prejde, neviem, nebol som ešte v takejto situácii. Nemám chuť tam ísť!
25. jún
Dnes som diskutoval s kolegami.
Sú tu priemerne vyššie mzdy ako na štátnych školách, ale aj veľké rozdiely medzi platmi medzi nami samotnými napríklad aj na základe pohlavia. Celková nálada je mizerná, ale to už asi dva týždne, odkedy sa priblížil koniec roka a začal sa veľký tlak na známky (problémy s tým mali aj ďalší dvaja kolegovia). Hoci kolegovci viac-menej chápu, ako sa cítim, a berú to ako krivdu, do kolektívnej akcie by nešli.
Žiakom som povedal, že je na mňa vyvíjaný tlak a neviem, či na škole zostanem aj budúci rok, a že pre nich nie je dobré, keď im neustále menia učiteľov. Od 5. ročníka sa na škole vystriedalo 5 až 6 učiteľov môjho predmetu, čo je dosť veľa.
Moja nálada bola dnes pod bodom mrazu, nepozdravil som ani jedného z bossov, hoci sa na mňa usmievala tá, čo mi včera zobrala prémie. Riaditeľ na mňa počas rozhovoru týkajúceho sa jednej pracovnej veci, na ktorú mal iný názor, zvýšil hlas, tak som mu okamžite povedal, aby na mňa hlas nezvyšoval. Bol som, našťastie, na toto pripravený, lebo jeden kolega mi povedal, že aj naňho predtým pre niečo zvýšil hlas. Ja si myslím, že čakajú a nevedia, ako sa rozhodnem. Do roboty chodím nasilu, nemám chuť tam byť a je mi najlepšie, keď idem preč.
Čo sa dialo ďalej?
26. jún
V škole bol Deň otvorených dverí. Deti prezentovali svoje projekty. Rozprával som sa s jednou maminou a naznačil, že o rok tu už možno nebudem. Zaujímala sa prečo, tak som jej povedal, že je za tým tlak na vylepšovanie známok. Opýtala sa, či sa má prihovoriť u riaditeľa, lebo bola so mnou spokojná a aj viacerí rodičia. Súhlasil som. Bol to pre mňa ako učiteľa pozitívny moment – podpora a akési ohodnotenie práce.
Pokiaľ ide o prémie, komunikujem o tom s kolegami. Jeden tiež zažil bossing. Sklopil uši, lebo mal vysoké nájomné, a teraz má pokoj. No výplatu mu nezvýšili počas obdobia, v ktorom ostatným zvykli pridať.
Chcem sa vyhnúť bossingu, keďže ich je päť (dve šéfky, ekonómka, správca siete a riaditeľ) a pridať sa môžu aj niektorí riťolezi... Mám však dojem, že šéfka je neistá, pretože keď mi oznámila, že mi berie prémie, som si otvoril ústa hneď po príchode do kabinetu, hovoril som nahlas pred všetkými o súde atď. Určite nečakala, že celá škola bude hneď vedieť, že mi vezmú prémie. A asi jej ani nenapadlo, že by som sa chcel brániť, veď doteraz im podobné veci vždy v pohode prešli.
Cez víkend mám v pláne napísať výpoveď a do utorka sa rozhodnem, či ju odovzdám, alebo nie.
29. jún
Dnes mi dali podpísať vysvedčenia, ale boli tam iné známky, ako som zaokrúhlil. Riaditeľovi som povedal, že to nepodpíšem. Potom som volal kolegyni a kecal so zástupkyňou. Vysvitlo, že existuje nejaké pravidlo, že známky sa nesmú meniť 24 hodín pred poradou, a ja som ich menil v deň porady (nevedel som o tom). Nakoniec som vysvedčenia pod tlakom podpísal.
Na porade som povedal, že zvažujem odchod pre tlak na zlepšovanie známok a zníženie prémií. V tej chvíli tam bola len zástupkyňa, riaditeľ aj majiteľky boli preč. Neviem, či by som mal žalúdok povedať to v ich prítomnosti. Jeden kolega sa okamžite postavil a povedal, že som dobrý učiteľ, že on tiež nevie, či ostane, a že kto si myslí, že som dobrý učiteľ, nech zdvihne ruku. Dvaja-traja zdvihli, čo je strašne fajn.
Volal som týpkovi, ktorý učil predo mnou, aké mal problémy, čo si myslí o inšpekciách atď. Aj on zažil bossing a mobbing a stále sa bál o výplatu, no myslím, že mu nezobrali prachy. Ale ani nepridali. Prvý rok odmietal zlepšovať známky, druhý rok rezignoval a známky dával podľa želania majiteľov. Povedal, že majiteľka niekoľkokrát sedela na obede s ministrom školstva a veľmi neverí tomu, že by inšpekcia z ministerstva riešila situáciu v môj prospech.
Cestou z roboty som dospel k záveru neriešiť inšpekcie. Sú síce postrachom zamestnávateľov, no stojí za nimi štát. Školská inšpekcia kontroluje to, proti čomu sú často sami učitelia – osnovy, ich obsah a dodržiavanie. Možno by mohol niečo spraviť Inšpektorát práce (možno tam nemajú konexie), no stále je to nástroj štátu. Neviem, či chcem niečo také podporovať. Inak, som rád, že sú majitelia nervózni, lebo nevedia, ako sa rozhodnem.
Riaditeľ je v podstate figúrka. Ani som za ním so svojím problémom nešiel. Kolega sa vyjadril, že v živote nestretol takého bojazlivého riaditeľa.
30. jún
Dal som výpoveď a podpísali ju. Podporu mi vyjadril ďalší rodič. Deckám som vysvetlil dôvody odchodu. Majiteľka bola vytočená mojím telefonátom v kabinete s niekým z mojej rodiny, že či si myslím, že keď telefonujem v kabinete, tak sa to nedozvie (čím vlastne priamo priznala, že niekto donáša). Že som mal silácke reči (naschvál som hovoril nahlas o súde) a že aj oni môžu mať. Povedal som jej trikrát, že neviem o čom hovorí. Na obede som sa o všetkom rozprával s kolegyňami a vysvetlil im, že jediné, za čo nás nemôžu potrestať, je rozprávanie sa o našich problémoch.
Mám teda dvojmesačnú výpovednú lehotu. Stať sa môže ešte všeličo.
Poobede majiteľky navrhli spoločnú večeru so všetkými zamestnancami, tak som, samozrejme, nešiel. Bolo to po pracovnej dobe a musel by som sa po tom všetkom pretvarovať.
Všetci majitelia a nimi zamestnaní rodinní príslušníci sú nespokojní, že ich nezdravím.
Niektorí kolegovci hovorili, že im budem chýbať atď., takže som cítil trocha smútok. Možno to nebolo také vážne a mohol som sklopiť uši a ostať tam pracovať. Svoje kroky však neľutujem.
2. júl
Veľa sa rozprávam s kolegami. Dnes som napríklad debatoval s kuchárkou a pomocníčkou, pri čom nás sledovala nasratá majiteľka...
Cítim sa vždy omnoho lepšie, keď komunikujem, a nemusí to vôbec byť o mojich problémoch, lebo to je po čase už unavujúce.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
14. júl
Dnes mi poštou prišlo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dokument znel nasledovne:
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa paragrafu 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení.
Vážený pán XY,
Dňa 29. 6. 20xx ste doručili zamestnávateľovi výpoveď podľa ktorej sa Váš pracovný pomer skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty. Z pracovnej zmluvy Vám ako zamestnancovi, až do skončenia pracovného pomeru, naďalej vyplývajú určité práva povinnosti ustanovené pracovnou zmluvou a príslušnými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákonník práce). Tieto boli z Vašej strany porušené nasledovným konaním:
V čase od 6.7. 20xx do 9.7. 20xx ste sa nedostavili do práce. Tieto 4 dni neospravedlnenej neprítomnosti v práci ste u zamestnávateľa nijakým adekvátnym spôsobom neospravedlnili ani nedokladovali.
Následne dňa 10.7. ste sa do práce dostavili oneskorene, o 9.00 hod. bez toho, aby ste tento oneskorený príchod u zamestnávateľa odôvodnili. V ten istý deň ste neohlásene, bez udania času v knihe príchodov a odchodov, opustili pracovisko pred ukončením Vašej pracovnej doby, o 14.00 hod.
Týmto svojím konaním (neospravedlnená absencia počas 4 pracovných dní, neskorý príchod do zamestnania, odchod z pracoviska pred skončením pracovnej doby) ste hrubo porušili pracovnú disciplínu, čo je zo strany zamestnávateľa dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Na základe vyššie uvedených dôvodov, zamestnávateľ s Vami okamžite končí pracovný pomer podľa paragrafu 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Váš pracovný pomer sa skončí dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.
......................
Samozrejme, bol to výmysel. Údajné absencie boli v čase prázdnin a počas tzv. Letnej školy, na ktorú sme mali stanovený presný rozvrh, kedy má byť ktorý učiteľ v júli a auguste prítomný na pracovisku. Hneď som zavolal kolegyni, ktorá mala originál dokumentu s rozvrhom. Potvrdila, že v dané dni som v robote nemal byť, a sľúbila, že na dokument dá dobrý pozor.
Rozmýšľal som tiež, že napíšem riaditeľovi e-mail, v ktorom mu vysvetlím, čo sa deje, nech to nejako rieši. Nakoniec som ho neposlal, pretože riaditeľ musel o celej veci vedieť, keďže výpoveď bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov, ktorým bol na škole on.
Prvé kroky, ktoré som podnikol po vyhadzove
Okrem neustálej komunikácie s kamarátmi z PA som po doručení listu od zamestnávateľa kontaktoval aj právničku. Spolu sme dali dokopy text listu, ktorý som poslal 15. júla poštou do roboty:
VEC:
Okamžité skončenie pracovného pomeru – stanovisko k neplatnosti právneho úkonu
Oznámenie o ďalšom zamestnávaní
Výzva na prideľovanie práce
Dňa 14. júla 20xx mi bolo doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Nie som si vedomý nijakého závažného porušenia pracovnej disciplíny z mojej strany. Oznamujem Vám týmto, že trvám na tom, aby ste ma zamestnávali aj naďalej a žiadam Vás o prideľovanie práce.
Po ukončení riadneho školského roka bol vypracovaný presný rozvrh vyučovacích blokov tzv. programu „Letná škola“, ktorých sa ako pedagóg zúčastňujem v letných mesiacoch júl a august. Podľa dohody so zamestnávateľom, ktorá platí aj pre ostatných pedagogických pracovníkov, v čase mimo môjho rozvrhu v Letnej škole si riadne čerpám dovolenku. V termíne od 6. 7. 20xx do 9. 7. 20xx, ktorý označujete ako moju neospravedlnenú neprítomnosť v práci, som si riadne čerpal dovolenku, rovnako ako ostatní kolegovia, ktorí sa v danom termíne nezúčastnili tzv. Letnej školy. V piatok 10. 7. 20xx som mal podľa platného rozvrhu pre Letnú školu byť na pracovisku a vyučovať, čo som aj splnil.
Môj pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z dňa 1. 9. 20xx sa má skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Výpoveď v zmysle ustanovenia § 67 Zákonníka práce som podal a bola prevzatá konateľkou xx dňa 29. 6. 20xx, môj pracovný pomer teda končí dňa 31.08.20xx.
Je mi zrejmé, že aj s ohľadom na mnou iniciované skončenie pracovného pomeru a neoficiálne oznámenie z Vašej strany o skrátení mojich odmien za mesiac jún 20xx, že vzťahy medzi nami sú napäté. Napriek tomu právny úkon z Vašej strany – okamžité skončenie pracovného pomeru, je neadekvátny, nie je v súlade s ust. § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce a preto nemôže požívať právnu ochranu. Vami uvádzané obvinenia zo závažného porušenia pracovnej disciplíny sú vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Preto trvám na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, nakoľko mám za to, že pre neplatnosť skončenia môjho pracovného pomeru z Vašej strany môj pracovný pomer naďalej trvá a ja mám záujem až do uplynutia výpovednej lehoty riadne si plniť svoje pracovné povinnosti.
Napriek môjmu vyššie uvedenému postupu chápem Vaše stanovisko, že pre narušené vzťahy nemáte záujem ďalej so mnou spolupracovať (čo sa však nerieši neplatným skončením pracovného pomeru, ale korektným návrhom dohody). Vzhľadom na tieto okolnosti si Vám preto týmto dovoľujem navrhnúť uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce. Navrhujem, aby bol v písomnej dohode uvedený dátum 31.07.20xx ako deň skončenia pracovného pomeru. Zároveň požadujem 1-mesačné odstupné, ktoré mi bude vyplatené 15. deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom skončil pracovný pomer.
Očakávam Vaše stanovisko, a to do siedmich dní od doručenia tohto návrhu dohody.
Za kladné vybavenie mojej žiadosti Vám vopred ďakujem. Verím, že zvážite reálny skutkový a právny stav. Napriek tomu, že môj pracovný pomer má riadne skončiť už ku dňu 31.08.20xx, som pripravený obrátiť sa na príslušný súd, aby tento určil, že skončenie môjho pracovného pomeru z Vašej strany, ktoré ste mi dňa 14.07.20xx oznámili, nie je platným právnym úkonom. Uvedené je principiálne dôležité pre očistenie môjho mena a pre moju ďalšiu pedagogickú kariéru, ktorú sa týmto spôsobom snažíte zmariť alebo skomplikovať.
Ešte raz uvádzam, že si nie som vedomý nijakých pochybení a porušení pracovnej disciplíny, ktoré by mohli odôvodňovať použitie najprísnejšieho postihu z Vašej strany - okamžité skončenie pracovného pomeru. Verím, že zvážite mnou navrhnuté riešenie tejto nepríjemnej situácie a rozlúčime sa na úrovni prijateľnej pre obe strany.
S pozdravom
16. júl
Je pravdepodobné, že dnes došiel môj list do školy, lebo riaditeľ začal obvolávať učiteľov, aby spätne podpísali dovolenkové papiere (tí, ktorí podpísané nemajú).
Ide o to, že ak by dodatočne ostatní podpísali, tak by som s „neplatnou“ (resp. neschválenou) dovolenkou zostal len ja. Či by to potvrdilo hrubé porušenie pracovnej disciplíny, je otázne, ale dajme tomu. Každopádne, mne to teraz podpísať nedovolia, aj keby som tam došiel.
Osobné stretnutie vo firme - 1. deň
Celý čas som tajne dúfal, že sa všetko vysvetlí, uhladí, na zlé sa zabudne, nejako zrušia tú moju výpoveď a ja tam budem nakoniec znova pracovať. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo som nechcel riešiť zapojenie Priamej akcie. Až na osobnom stretnutí vo firme po tom, čo mi dali okamžité skončenie pracovného pomeru, keď mi šéfka jasne dala najavo, že nechcú, aby som u nich viac pracoval, som si uvedomil, že som si robil falošné nádeje.
Okamžitú výpoveď nevedela poriadne obhájiť, vďaka čomu som ju argumentačne premohol, takže to skúšala aj s tým, že nemám podpísané papiere od dovolenky. Oznámil som jej že viem, že aj iní zamestnanci ich nepodpísali a že ich dáva riaditeľ ostatným podpisovať spätne, na čo mi tvrdila, že to je len domnienka. Každopádne nechcela, aby som ich podpísal, hovorila, že to je „neštandardné“.
Jednoducho sa dalo rozoznať, kedy šéfka nemá argumenty, a vtedy som pritvrdil. A keď sa chcela hádať, menil som tému rozhovoru alebo som sa vracal k tomu, na čom sme sa doteraz dohodli.
Nakoniec sme sa dohodli, že sa dohodneme neskôr. Zajtra pokračujeme vo „vyjednávaní“. Šéfka sa tvárila ochotne a súd sme nespomínali. Na papieri nemám ešte nič, no načrtli sa tri možnosti, ako vyriešiť súčasnú situáciu:
- bude platiť moja pôvodná výpoveď k 30.6. s 2-mesačnou výpovednou lehotou (teda ešte mesiac a niečo),
- budem akceptovať jej návrh dohody (napr. k zajtrajšiemu dňu - vyplatia mi dovolenku a odpracované dni v júli),
- ona bude akceptovať môj návrh s odstupným, ktorý sa jej ale nepozdáva, lebo ma nechce vyplatiť v auguste, keď nebudem pracovať.
Vývoj situácie bol stále otvorený, preto sme sa na dnešnom stretnutí PA dohodli, že uvidíme, čo sa mi zajtra podarí vyriešiť, a ak nič, v stredu zapojíme do sporu Priamu akciu.
Počas stretnutia so šéfkou som sa však dopustil závažnej chyby, ktorou som, ako sa ukázalo neskôr, stratil výhodu do ďalšieho dňa:
* nepodpísal som dovolenkové papiere, čiže som stále nemal ospravedlnenú neúčasť v práci,
* nepodpísali sme zrušenie okamžitej výpovede, takže stále platila.
Osobné stretnutie vo firme - 2. deň
Po prvom dni „vyjednávania“ som bol trochu kľudnejší – veril som, že dospejeme k dohode, ktorá bude prijateľná pre obe strany. Že sa firma snaží vyjsť mi v ústrety. No bol to len klam – hneď v prvých momentoch nasledujúceho dňa šéfka tvrdo zaútočila.
Od začiatku bola nepríjemná, čo ma, musím povedať, zaskočilo. Splietala, že som zase včera odišiel skôr, že mi musia zasa napísať skorší odchod a zobrať dovolenku, ale že keď sa dohodneme, tak na to zabudnú a preplatia mi celú dovolenku. Teda od začiatku bola v prevahe. Potom sme sa dostali k dovolenkám: zopakovala, že nikto nepodpisoval spätne. Ja som jej povedal, že viem svoje a podľa testu atramentu sa dá zistiť, kedy bol použitý, keby sme išli do dôsledkov. Ona argumentovala, že by som si musel platiť právnika a dávať energiu do súdu. Reagoval som, že to je moja vec a čo sa týka povesti, škola by dosť utrpela, na čo stíchla. Takisto bola ticho, keď som zamával tým paragrafom, čo mi poslali: „Viete, že toto, čo ste mi poslali, je tak ľahko napadnuteľné?“
Keď som ju informoval, že chcem spätne podpísať dovolenkové lístky bola spočiatku proti, potom sa vykrúcala, že by to bol vysoko neštandardný precedens. Povedal som jej – OK, nie je to však protizákonné, a ak mi ich dá podpísať, nebudem do toho viac vŕtať. A že jednoducho bez toho nepodpíšem dohodu, lebo nemám istotu, že to nepoužijú proti mne. Nakoniec súhlasila, vypísala, podpísal som, mám kópiu a hotovo.
V tejto fáze som už bol v podstate zlomený, prestal som trvať na svojom. Keďže na mňa začali vyvíjať tlak pre včerajší skorší odchod, žiadal som aspoň preplatenie dovolenky a chcel som, aby sa celý problém už skončil. Nenapadlo mi v tej stresujúcej chvíli žiadať odstupné, na ktoré som mal nárok. Možno by stačila len prestávka, počas ktorej by som zatelefonoval niekomu z PA – veď to sa môže stať, že individuálne sily pri vyjednávaní nestačia...
Výsledok
* dohoda k dnešnému dňu
* donútil som ich súčasne podpísať dovolenkové lístky
Peniaze, ktoré som si chcel vybojovať, som nedostal aj napriek tomu, že som bol vo výhode v dôsledku neplatného Okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Výsledná dohoda znela:
Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená podľa ust. Paragrafu 60 Zákonníka práce
Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že touto dohodou rozväzujú pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.7.20xx. Pracovný pomer končí dňom 21.7..20xx. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu. Zamestnanec a zamestnávateľ vyhlasujú, že si dohodu riadne prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpísali.
Čo sa osvedčilo a čo nie
Ako užitočné sa v danej situácii ukázalo:
- určenie si cieľov, ktoré chcem dosiahnuť
- príprava dokumentov a podkladov na stretnutie
- robenie si poznámok na papier počas stretnutia, neustupovanie, prvotná odolnosť voči tlaku
- naštudovanie si zákonov a názor právnika
Podcenil som však niekoľko iných skutočností:
- nezdokumentoval som ústne dohody
- nemal som veľmi vôľu zapojiť PA a málo intenzívne som komunikoval s ostatnými členmi
- v kritickej fáze riešenia problému v práci som sa mal vo väčšej miere zamerať na dodržiavanie všetkých pravidiel (napríklad dochádzka), aby som zbytočne niečím nenahral šéfom
- akceptoval som podmienky bez prediskutovania so svojou organizáciou
Hodnotenie s odstupom času
Keď sa na to pozerám teraz, najväčší problém, ktorý ma v tejto fáze paralyzoval, bol strach. Bol to strach, že keby som šiel do kolektívne vedeného sporu, môžeme prehrať, čo môže mať omnoho horšie následky, ako keď prehrám sám. Hoci som bol členom PA, neveril som dostatočne v silu kolektívu – čo by sme zmohli proti silnému, arogantnému, na všetko pripravenému zamestnávateľovi?
Navyše som bol pod veľkým tlakom priamo na pracovisku – kamery sledovali každý môj pohyb. Od kolegov sa mi nedostávalo takmer žiadnej priamej podpory, všetci len čakali, ako sa to skončí. Na druhej strane – neviem, čo iné mali robiť, keďže som odchádzal z práce a oni v nej zostali.
Niekde v hlave som mal konšpiračnú predstavu o tom, ako sa zamestnávatelia medzi sebou dohovárajú a zdieľajú jednu veľkú čiernu listinu všetkých „zlých“ zamestnancov vrátane mňa. Určite nejaká časť zamestnávateľov môže takto spolupracovať, aj keď je to „ilegálne“, no zamestnávateľov a pracovísk sú stovky, a ak aj nie v meste, kde žijem, tak v inom...
Neviem, prečo som bol taký vystrašený, veď som nič „zlé“ nespravil. Neurobil som žiadnu chybu, kvôli ktorej by som mal dostať vyhadzov. Práve naopak – zamestnávateľ bol ten, kto klamal, manipuloval, zastrašoval a šikanoval.
Osobné ponaučenie
Spätne som premýšľal, či celá moja a snaha a stresy stáli za to. Myslím, že keby som nebol v PA, akceptoval by som výpoveď, ktorá mi prišla poštou, a ďalej by som nič neriešil. Je pravda, že som nedosiahol to, čo som chcel, a nepostupoval som tak, ako by som si dnes želal. Na druhej strane, nedá sa povedať, že som neurobil nič. Keďže som sa ako člen PA už vtedy zapájal do iných sporov, vedel som, že sa dá brániť, a aj som sa o to pokúsil.
Spor sa nie vždy končí víťazstvom a som si vedomý, že tento text môže vyznievať depresívne. Urobil som však aspoň niečo – rozhodol som sa svoj problém v práci riešiť. Ak už nič iné, odniesol som si z neho veľmi dôležitú praktickú skúsenosť, o ktorú som sa rozhodol podeliť. Dnes viem, že keby nastala podobná situácia, budem bojovať účinnejšie.